Slovné spojenie po ktorom zamrazí. Jednému to pripomenie každodennú otrockú prácu, aby mali deti doma čo jesť. Inej to pripomenie odovzdávanie vlastného tela fyzickej potrebe manžela. Veď takto to má byť, aj naše mamy to tak robili, aby bol doma pokoj. Och až ma z toho mrazí, keď si uvedomím koľko rodín takto v tejto dobe žije a nevie, že sa dá aj inak.
Tam, kde si muž a žena nájdu čas na vzájomnú úctu a pochopenie vnútorných potrieb. Nie len tých pudových a fyzických. Kde pod pancierom strachov, obáv, dogiem a ďalších nánosov sa ukrýva obyčajná duša. Citlivá, vnímavá, bez masiek a hier.
Sme v tom všetci, či sa nám to páči alebo nie. Hráme si svoje malé, či veľké role v ktorých sa skrývame za bolesti a traumy. Častokrát ani nehľadáme ako z toho vystúpiť, len prikladáme ďalšiu časť do balíka zranení. Cesta pre mnohých celoživotná. V hádkach, výčitkách, obmedzeniach, trápeniach, žiarlení. Všetkým sme si prešli alebo stále prechádzame.
Je to naozaj v poriadku? Chceme takto celoživotne existovať? Je z toho vôbec cesta von?
Múdry človek samozrejme chápe a vidí súvislosti. Vníma aj svoju patričnú dávku zodpovednosti za vzťahy a všetko čím si prešiel alebo momentálne prechádza.
Múdry človek vie, že sa dá zmeniť všetko s čím nie je spokojný, lebo chápe možnosti života, kde nie je všetko len čierne a biele.
Múdry človek cíti, že takto so životom plnom masiek nenájde vnútorný pokoj ani šťastie, ktoré je v tom všetkom v nedohľadne.
Môžeme sa sťažovať, trápiť, obmedzovať, napádať a viniť všetkých navôkol. Môžu si to odniesť naši rodičia, učitelia v školách, dokonca aj terapeuti či lekári. Vystaviame si poriadny múr obmedzení, že za to všetko môže niekto iný a my sme v tom nevinne.
Nie, NIE, nie takto tá hra nemá šťastný koniec.
Pokiaľ si uvedomujeme vlastné bolesti a trápenia, musíme podotýkam, musíme im čeliť plnými dúškami vlastnej zodpovednosti. Zodpovednosti za vlastný život. Za odhodlanie vystúpiť z opakujúcich myšlienok a tráum, ktoré nám život priniesol. Častokrát bolestivých, depresívnych, temných a nie pekných.
Zapamätajte si túto vetu.
„Za každou temnou skúsenosťou sa skrýva perla života, ktorá nás posunie k väčšej vnútornej slobode a láske.“
Je to tá najväčšia skúsenosť, ktorú si z tohto sveta zoberieme, keď odídeme. Skúsenosti, ktoré nám ukázali ako zvládnuť takmer nezvládnuteľné. Vždy sa nám deje len to, na čo máme silu a vedomosti, aby sme to pochopili a dali tomu patričné oslobodzujúce uvedomenie.
Ľudský rozum častokrát funguje na vnútornom naprávačovi, sudcovi, tyranovi či obeti. Tento deštruktívny spôsob je predávaný generáciami, aby sme hľadali vonku, kto za to všetko môže.
Duchovná myseľ – tvorcu, vníma život ako dar, ako niečo posvätné a všetko čím si v živote prechádza má plnú podstatu a hĺbku. Život je súčasťou všetkých okolností, ktoré môžeme ovplyvniť plnou dávkou vlastnej vôle.
Kľúčom je pochopiť a oslobodiť sa od tej časti myslenia, ktorá nás oberá o vlastnú silu. Zaradiť vyšší stupeň uvedomenia a používať tú tvorivú časť myslenia, ktorá je podporujúca, zvyšujúca vibráciu, plne zodpovednú, láskavú a úctivú k sebe a všetkému živému.
Pokiaľ sa budeme pozerať na život v ktorom sme sa narodili a budeme sa plne stotožňovať s tým mentálnym svetom, cesta zmeny bude ťažká. No ak začneme budovať svet podľa toho ako to skutočne cítime a chceme, tak tá cesta bude skutočným dobrodružstvom, ktorý chce odhodlanie, hravosť, pokoru, súcit aj radosť v plnom vytrvaní a postupnom spolu vytvorení zdravého sveta.
Dobrá správa je, že v tom nikdy nie sme sami. Začali v tom ľudia pred nami a budú v tom pokračovať ľudia po nás. Tí, ktorí sa rozhodli žiť inak, tak ako si to ich duše prajú a cítia. Tí ľudia prestali bojovať a zaoberať sa hádkami a dokazovaním. Oni tvoria tento svet každodennými maličkými krokmi k plnému zhmotneniu. Ak stretnete niekoho v najbližších dňoch na ulici, ktorý sa bude bezpodmienečne usmievať s veľkou pravdepodobnosťou to bude človek, ktorý ten svet tvorí, lebo nečaká že ho zachráni nejaký politik, starosta, učiteľ, či rodič. Našiel v sebe silu tvorcu, ktorý sa teší, že môže byť naplno sám sebou.
Čo nám z toho všetkého ostáva do života?
Rozhodnúť sa. Aký život chceme žiť.
Chceme žiť život v neustále sa sťažujúcej mysli alebo sa staneme človekom, ktorý sa rozhodol vystúpiť z davu pokrivených a smutných tvárí a začal žiť život, ktorý mu v duši patrí a duša mu to patrične už dlhú dobu dáva najavo. Chýbala mu len odvaha vykročiť a pri tom stačí tak málo.
Skutočne, ale naozaj skutočne sa rozhodnúť urobiť ten správny krok vpred.
Majte odvahu ľudia krásni, urobiť ten prvý krok, ktorý je častokrát najťažší. No z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že to stojí za to a nikdy by som nemenil, lebo vnútorná sloboda je na nezaplatenie.
S láskou a úctou Branislav Rybička.
Chcete sa prakticky naučiť ako tvoriť? Prijať plnú zodpovednosť a nájsť silu sebaHODNOTY?
Pridajte sa na zážitkový celodenný seminár do BRATISLAVY 25.11.2023 viac informácií a prihlásenie: https://www.facebook.com/events/686661739637781/