Učím sa

Učím sa byť pravdivým. Pred sebou. Dcérou. Partnerkou. Rodičmi. Priateľmi. Na seminároch. Vždy.

Učím sa byť vytrvalý. V strese. V náhlení. V rýchlosti. V ponáhľaní. V nedočkavosti. Vždy.

Učím sa byť pokojný. V sporoch. V tlaku. V tvorení. V milovaní. V šoférovaní. V zdieľaní. Vždy.

Učím sa byť láskavý. V neprijateľných veciach. V neporozumení. V hádkach. V škole. Vždy.

Učím sa byť v prijatí. S tým čím nesúhlasím. V neporozumení. V boji. V strachu. V pokore. Vždy.

Môžem povedať, že zušľachťovaním cností života sa mením a tým aj moje okolie. Našťastie nehľadám dokonalosť, ani perfekcionalizmus. Zmieril som sa s tým, že prítomnosť mi stále ukáže v akej energii a naladení sa nachádzam. Viem, že som a že sme všetci duchovné bytosti, ktoré zažívajú svoje pozemské skúsenosti. Našťastie už nemusím nikomu vysvetľovať prečo to tak je a obhajovať svoje postoje. Zmieril som sa s tým, že som tu na to, aby som ukazoval a hlavne žil život, tak ako to cítim a vnímam. Zmieril som sa s tým, že nemôžem nikoho zmeniť. Každý sa mení sám, aj keď sme v tom všetkom spolu.

Zmieril som sa tým, že boj, ktorý si tvorí moja nezrelá osobnosť je len únava, strach a neznalosť poznania, ktoré sa mení ako sa len evolúcia môže posúvať.

Zmieril som sa tým, že sa nepáčim všetkým a mám v tom svätý pokoj. Veta, ktorá mi vždy pomáha je stará ako ľudstvo samo.

Ži a nechaj žiť.

Tým sa uvoľní celá moja bytosť a pokračujem ďalej v tom prečo som tu.

Prinášať svetu takého aký som, bez prívlastkov, šuflíkov, pomenovaní, posudkov a obmedzení.

Čisté vedomie prejavené v tomto tele.

Skutočná bytosť, ktorá miluje život, lebo som životom samotným.

Branislav Rybička